A ty si myslíš, že ti to pôjde?

Mám pár kamarátov, ktorí raz ráno vstali a povedali si dosť. Zbalili si kufre, rozlúčili sa a išli hľadať šťastie do sveta. Mali jasno v tom prečo išli : Nájsť si vhodnú prácu na Slovensku? – nemožné.

Ľudia na Slovensku? – Len ohovárači.

Služby na Slovensku? – katastrofálne.

A tak išli, vyštudovaní právnici, inžinieri, ľudia, ktorí sa drvili na Vysokých školách, aby sa mali lepšie. Aj majú, na ich výplatnej páske je štvornásobný plat, toho čo by zarobili tu. Či sa im čudujem? Ani zďaleka.  Väčšina sa chce vrátiť keď zarobí dosť peňazí, väčšina sa už nikdy nevráti. Vždy keď prídu domov na dovolenku pýtaju sa ma: Čo tu ešte robíš? A ja im všetkým smelo tvrdím, že ostávam aby som zmenila niečo tu. Ja, malá ryba vo veľkom mori, ale predsa s nádejou, že sa čosi zmení. No i moja viera, sa občas otriasa v základoch.

Ráno som šla do práce, predomnou žena so smutným pohľadom a ešte smutnejším výrazom po tom, čo jej vodič autobusu, veľmi netaktne povedal, že takéto “ smeti “ ( čo bola metafora na drobné medené peniaze ) neberie. V tých drobných “ smetiach “ bolo presne na autobus. Obyčajných 50 centov za ktoré sa mohla tá staršia žena odviezť na miesto, kde potrebovala.

– Ja tu ale iné nemám, – povedala.

– S takými môžete ísť do kostola.

– Pán šofér a to ide do vášho vrecka, že sa tak rozčulujete? Tá pani Vám dala 50 centov? Dala. Tak jej dajte lístok a neničte nám všetkým deň, – povedal pán, ktorý stál v rade za ženou. Šofér znechutene podával lístok hnedovlasej pani a ona ďakovala staršiemu mužovi, že sa za ňu postavil.

– Toto by sa v zahraničí nemohlo stať, – odvetil jeden z cestujúcich.

Sme si všetci akosi vzdialení, – napadlo ma ráno.

………………

D. pred rokmi robila prieskum, čo mladým ľuďom chýba v meste. Prišla na to, že každý z jej mesta sa sťažuje na to, že v ich mini meste, nie je žiadna kaviareň. D. sa vykašľala na prácu, zobrala si pôžičku a otvorila malú kaviareň. Robila literárne akcie, čítačky, mala smelé plány. Bol to krásny priestor, dýchal atmosférou až kým si to miesto nevyhliadol jeden z veľkých rýb v podnikateľskej sfére a začal jej znepríjemňovať život natoľko, že mu ten priestor predala. On si tam otvoril diskotéku a zarába na 17- ročných podnapitých pubertiakoch a ona dodnes ľutuje, že mu to dovolila. Raz mi povedala :

– Všetci sa sťažujú na krajinu. Naša krajina má vážne nedostatky, ale vychováva aj ľudí s vážnymi nedostatkami.

…..

Mojej známej som minule rozprávala o plánoch na september, ktoré spolu s J. máme. Projekt, ktorý sme riešili v hlave a ktorý znie perspektívne, pevne s nohami na Zemi. Počúvala ma ako s nadšením rozprávam, ako to máme premyslené a ako veľmi chceme aby to fungovalo. Moja známa na mňa pozerala, usmievala sa, povedala, že je to dobrý nápad, ale nezabudla dodať : A ty si myslíš, že to pôjde?

Vravela som, že áno. Lebo niektoré veci jednoducho viem, ale i tak sa moja viera občas otriasa v základoch. Niekedy mám chuť všetko zabaliť, pár veci, pár snov a odísť v pokoji, aby som našla šťastie niekde inde. Čoraz viac však vidím, že moja viera otriasa v základoch pre ľudí, ktorým v živote veľa vecí nevyšlo. Ktorí sa hnevajú na iných, že majú plány a že oni už voči svojím plánom zatrpkli.

Moja viera sa otriasa v základoch vždy keď vidím namrzených ľudí, ktorí už dávno nevedia robiť dobré skutky, moja viera otriasa v základoch vždy, keď vidím ako si ľudia hádžu polená pod nohy, kvôli pár eúr, moja viera otriasa vždy, keď niekto dchádza a pýta sa ma, či naozaj chcem ešte ostať.

Chcem, veľmi.

Možno je naša krajina, jeden veľký guláš, slepý bez mäsa. Ale, čo sme potom my, tí, ktorí v nej žijeme?

 

Ako sa NE-zamilovať

19.11.2013

Už dávnejšie som sa utvrdila v tom, že z duše nenávidím spoznávanie. Celý proces keď ma niekto chce skúmať a keď ja skúmam toho druhého, ma unavuje. Predstieranie toho, že žijem zdravo i keď pred pol hodinu som spráskala celú čokoládu, ochotné vysvetľovanie ako rada behám, bez toho aby som povedala, že potrebujem infúziu neustále keď to robím, obťažovanie mojich [...]

O tom prečo utekáme

05.08.2013

Keby sme všetci na svete nič v živote nepremeškali, ľudia by sa možno nenaučili rásť, nenašli nové dvere alebo naopak nestratili tie staré. Možno by si niektorí nezachránili život alebo naopak znova sa narodili. Keby sme sa tak nerútili životom,možno by sme nenechávali za sebou zlomené srdcia, počmárané duše a momenty, ktoré sme si nestihli ani vychutnať. A možno keby [...]

Pravidlá

12.07.2013

Neznášam rozhovory o tom, čo má prísť, keď prejde to, čo je. Tak ako vtedy, keď sme sa s M., stretli na svadbe. M. trochu opitá tancovala na slovenské ľudovky, len tak , bez topánok a jej frajer na ňu nahnevane pozeral za okrúhlym stolom. Keď sa M. dotackala k zvyšnej rodine, všetci sa jej začali pýtať. – A vy dvaja kedy svadba? No, kedy, kedy, nikdy – [...]

Prezident Peter Pellegrini

Pellegrini: Posledný polrok sa koalícia venuje viac sama sebe, miera konfliktov narastá

23.12.2024 09:30

Čo hovorí prezident na chystanú premiérovu cestu do Moskvy na 80. výročie konca vojny?

parlament,

Turbulentné časy striedajú sviatky pokoja. Budú poslanci konsolidovať? Vianoce bez politiky, na lyžiach a s rodinou

23.12.2024 08:45

Ako budú poslanci tráviť Vianoce aj vzhľadom na blížiacu sa konsolidáciu?

Vojaci KĽDR, severná Kórea

Juhokórejská armáda: KĽDR chystá pre Putina ďalších vojakov

23.12.2024 08:15

Severná Kórea sa zrejme chystá vyslať do Ruska do bojov proti Ukrajine ďalších vojakov a vojenskú techniku, informovala juhokórejská armáda.

Asma Asadová, púštna ruža, prvá dáma

Turecké a arabské médiá: Asadova manželka podala žiadosť o rozvod

23.12.2024 06:50

Asadova manželka má dvojaké britské a sýrske občianstvo.

sasasupolova

Kráčame po uliciach, hrdo nosíme svoje radosti, do vrecka od kabáta schovávame svoje bolesti snívame, túžime, milujeme, nenávidíme. O momentoch, ktoré tvoria mozaiku života, o tom čo ma trápi a čo ma zaujíma. Snívajte.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 21
Celková čítanosť: 49846x
Priemerná čítanosť článkov: 2374x

Autor blogu

Kategórie

Odkazy