Môžeš zapadnúť?

30. októbra 2012, sasasupolova, Nezaradené
Dohodli sme sa na tom, že to bude vyzerať presne takto. To sú pravidlá a za ne sa nechodí. Pravidlá sa neporušujú, ľudia sa nemôžu vymykať z bežného priemeru, nepatrí sa aby sa chovali inak, aby mali radi iné veci než tí ostatní. Vštepovali nám to do hláv v školách i v rodine. Možno preto sme ako deti pozerali čudne na decká, ktoré k nám nezapadli, na decká, ktoré namiesto skrývačiek čítali alebo sedávali pri veľkej čerešni. Samé lebo nepotrebovali nikoho…

Dnešné deti vedia čo je mekáč, nákupné centrum a detský kútik. Tušia čo ich čaká keď na nich otec nemá čas.

Vedia, že pôjdu potom do kina alebo na veľký hamburger s hranolkami, aby si odčinil resty, ktoré voči nim mal. Malé duše sú naplnené a spokojné..

Trinásťroční chalani vedia, že chcú byť prinajmenšom raperi. Myslia na svoju kariéru a tak už teraz vešajú svoje doma nahrané piesne na youtube. Očakúvajú lajky, podporu a medzitým túžia po teniskách, ktoré mal Rytmus v najnovšom klipe.

Pätnásťročné dievčatá hovoria o sexuálnom styku ako o raňajkách. Vedia kedy je to pravé orechové a kedy zas nie, kedy je to z lásky a kedy len z prostej rozkoše. Hovoria o orgazme ako o nátierke na chlieb a ich mamy sa čudujú, keď s plačom im ukazujú dva prúžky na tehotenskom teste.

Dvadsať roční chalani sú obchodníci. Vedia, že musia zarobiť na dobré auto. Potrebujú peniaze lebo tie hýbu svetom a baby naň letia.

Dvadsaťročné kočky makajú vo fitku každý deň. Väčšina chce vyzerať sexi. Väčšina vie, že vyzerať sexi znamená uchmatnúť si muža a ak je ešte aj dobre zabezpečený, tak cesta je vyšľapaná.

No a aby som nezabudla na generáciu vyššie, rovesníkov, ktoré svoje životy majú pekne usporiadané v rodinách, žien, ktoré vedia, že už je im dosť na to aby si našli niekoho normálneho, mužov – pustovníkov, tých čo večne hľadajú a za ten čas kým to pravé nájdu, premýšľajú koho v posteli ešte nemali..

XXX

Sme ovce. Podobáme sa všetci – všetkým. Vierohodne tvrdíme, že sme iní, ale sme presne ako ostatní. Tak veľmi nechceme zapadnúť do tohto sveta, ale zabúdame, že tento svet zapadol do nás. Zvykli sme si byť rovnakí. Zvykli sme si nevynikať z priemeru. Zvykli sme si na zvyky, ktoré nám boli vštepované..

Možno preto obdivujem dobro ľudí, ktoré sa dnes nenosí.

Vieru v Lásku, ktorá ma všetky choroby sveta.

Pokoru, ktorú sme stratili..

A občas sa pýtam : Kto nám to kedy dovolil?